Dilatačná kardiomyopatia („kardio“=srdce; „myo“=sval; „patia“=ochorenie) patrí medzi najčastejšie ochorenia srdca u psov. Postihuje srdcový sval (myokard), ktorý stráca svoju schopnosť normálne sa kontrahovať. DCM postihuje hlavne ľavú časť srdca (ľavá časť pumpuje krv do celého tela), najmä ľavú komoru. Keďže myokard nie je schopný vytlačiť všetku krv z ľavej časti srdca, dochádza k jej hromadeniu v ľavej komore, predsieni ako aj v pulmonálnych cievach privádzajúcich krv do ľavého srdca. Toto vedie k zväčšeniu srdca v snahe o kompenzáciu neefektívneho pumpovania.

Kvôli hromadeniu krvi dochádza k vzniku ľavostranného kongestívneho zlyhania a k pulmonálnemu edému (tekutina v pľúcach). K tomuto nedochádza len pri DCM, ale aj pri iných ochoreniach srdca postihujúcich ľavú stranu.

Menej často môže DCM postihovať aj pravú komoru. Vtedy sa krv hromadí na pravej strane (krv je privádzaná z tela a vytláčaná do pľúc), čo vyúsťuje do pravostranného kongestívneho zlyhania srdca. V tomto prípade sa tekutina hromadí v bruchu (ascites) a hrudníku (pleurálna efúzia).

V zriedkavých prípadoch DCM postihuje obe polovice srdca.

Ktoré plemená sú ohrozené DCM?

Je niekoľko plemien, ktoré sú geneticky predisponované ku vzniku DCM, napríklad doberman, nemecká doga, boxer, novofundlandský pes, portugalský vodný pes, dalmatín a kokeršpaniel. Genetické testy sú vo fáze výskumu na niektorých Univerzitách a nezachytávajú celé DCM sa nevyskytuje len u spomínaných plemien. Veľké a gigantické plemená sú postihnuté najčastejšie, ale vyskytuje sa tiež u menších psov a aj u mačiek.

Čo spôsobuje DCM?

DCM je určite dedičné ochorenie, kvôli silnej spojitosti s niektorými plemenami. Avšak zatiaľ neboli vyvinuté žiadne genetické testy a ani identifikované gény zodpovedné za vznik DCM. Predpokladá sa, že po ich objavení budú špecifické pre jednotlivé plemená.

V niektorých prípadoch sa DCM môže vyvinúť v dôsledku nesprávnej výživy. Taurín je aminokyselina potrebná na správny vývin a funkciu myokardu. Pri príjme diét so zníženým obsahom taurínu, ako napríklad vegetariánska diéta, môže dôjsť k vzniku DCM. Vtedy je na mieste jeho suplementácia. Niektoré plemená ako kokeršpaniel a novofundlandský pes majú predispozíciu na deficienciu taurínu, pravdepodobne kvôli defektu v jeho metabolizme. Nie všetky prípady sa však zlepšia po jeho suplemantácii. Doberman a nemecká doga touto formou DCM netrpia. Môže sa však vyskytnúť u niektorých mačiek, aj keď v dnešnej dobe je to už málo pravdepodobné, vďaka suplementácii taurínu vo všetkých kvalitných komerčných krmivách pre mačky.

L-karnitín je ďalšia aminokyselina, ktorá má podiel na vzniku DCM u ľudí. Je nevyhnutný na produkciu energie v bunkách myokardu, ktorú využívajú pri kontrakcii. O úlohe L-karnitínu pri vzniku DCM psov bola zatiaľ robená len jedna malá štúdia na boxeroch.

Príležitostne môžu spôsobiť DCM toxíny. Najčastejšie doxorubicín, čo je chemoterapeutikum používané pri liečbe viacerých typov nádorov. Infekčné príčiny sú vzácne. DCM sa môže vyvinúť u štenietok infikovaných parvovirózou vo veku 2-4 týždne. Vďaka vakcinácii sú tieto prípady naozaj zriedkavé. Chagaova choroba (trypanozomóza) tiež môže vyvolať vznik DCM v oblastich jej výskytu (Texas, Mexiko).

Aké sú príznaky DCM?

Príznaky môžu byť rôzne v závislosti od plemena a štádia ochorenia. Strata chuti do jedla, bledé ďasná, zvýšená frekvencia srdca, kašeľ, zťažené dýchanie, slabosť a mdloby sa vyskytujú najčastejšie. Dýchacie potiaže sú spôsobené pľúcnym edémom v dôsledku hromadenia sa krvi a následným prestupom tekutiny do pľúc. Pri pravostrannom postihnutí srdca sa tekutina hromadí v bruchu (ascites), alebo v hrudnej dutine (pleurálna efúzia). Slabosť alebo kolaps bývajú spôsobené arytmiami alebo zníženým srdcovým výdajom. U niektorých plemien môže dôjsť k náhlej smrti alebo mdlobám bez iných príznakov.

Ako je možné DCM diagnostikovať?

Dignostikovať DCM môže byť komplikované. Rozoznávame dva odlišné typy diagnostiky: (A) pri rutinnom vyšetrení klinicky zdravého psa (napr. súčať chovateľského programu) a (B) počas vyšetrenia psa s klinickými príznakmi srdcového ochorenia.

Skríningové vyšetrenia na DCM:

Mnoho svedomitých chovateľov a majiteľov dáva vyšetriť svojich miláčikov na srdcové ochorenia aby minimalizovali riziko prenosu týchto ochorení na potomkov. Voľba druhu vyšetrenia závisí na plemene a štádiu ochorenia.

Prvý krok je dobré klinické vyšetrenie. Vo väčšine prípadov je nález normálny. Zriedkavo môže veterinárny lekár zistiť arytmiu (porucha srdcového rytmu). Pri boxeroch a dobermanoch je najlepším spôsobom diagnostiky ranných štádií DCM 24-hodinový monitoring EKG (Holter EKG), ktorým sa dajú odhaliť poruchy rytmu predchádzajúce iným príznakom porúch kontraktility myokardu. Echokardiogram (ultrasonografické vyšetrenie srdca) takisto napomáha odhaleniu psíkov s DCM ešte pred vznikom klinických príznakov, aj keď niektoré psy s miernym stupňom ochorenie nemusia mať jednoznačný nález. Ideálne je aby vyšetrenie vykonal certifikovaný veterinárny kardiológ.
Diagnostika u psíkov s klinickými príznakmi:

Klinické vyšetrenie vašeho psíka, príznaky a plemeno môžu viesť k podozreniu na DCM. Vyšetrenia, ktoré podporia diagnózu DCM sú EKG (elektrokardiogram) a RTG (rentgenologické vyšetrenie) hrudníka. Pomocou EKG môžeme zistiť arytmiu a/alebo zvýšenú frekvebciu rdca.. RTG hrudníka zas môže odhaliť zväčšené srdce a/alebo tekutinu v pľúcach alebo hrudníku. Niektoré psy môžu mať na RTG normálny nález, ale na EKG arytmie. Tieto psy môžu byť v rannom štádiu DCM.

U psov s príznakmi srdcového zlyhania je na potvrdenie diagnózy DCM nevyhnutná echokardiografia. Vďaka tomuto vyšetreniu je lekár schopný posúdiť vnútorné štruktúry srdca a odhadnúť jeho funkčnosť. Pokles kontraktility srdca znamená, že pacient trpí na DCM. Váš veterinárny lekár môže spraviť v špecifických prípadoch aj krvné testy, aby odhalil poruchy vo výžive alebo infekčné ochorenie.

Ako sa DCM lieči?

Liečba je založená na klinických príznakoch každého pacienta individuálne. Najčastejšie používané lieky sú diuretiká, ACE inhibítory a digoxín. Novšie lieky, ako je pimobendan, sú tiež odporúčané pri liečbe DCM. Pri nutričnej DCM sa predpíšu konkrétne zmeny vo výžive. Pacientom s pravostranným zlyhaním srdca sa odstraňuje tekutina nahromadená v bruchu a/alebo z hrudnej dutiny, kvôli zlepšeniu kvality života.

Nové metódy liečby ako je terapia pomocou kmeňových buniek sú zatiaľ vo výskume a nie sú dostupné verejnosti.

U ľudí sa robí pri DCM transplantácia srdca, ale táto metóda nie je dostupná pre veterinárnych pacientov, pretože by to vyžadovalo zabitie iného zvieraťa (u ľudí sú darcovia najčastejšie obete autonehôd). Žiadny veterinárny lekár nerobí transplantácie srdca. Ostatné chirurgické zákroky sa vyhodnocujú, ale momentálne sa v praxi žiadny nepoužíva.

Aká je prognóza psíka s diagnostikovanou DCM?

Naneštastie DCM je vo väčšine prípadov progredujúce, ireverzibilné a na pokom konečné ochoronie. Prežívanie závisí na štádiu ochorenia, plemene, type DCM a schopnosti dodržiavať liečbu jednak majiteľom ako aj samotným zvieraťom. U DCM spôsobenej nedostatkom taurínu u mačiek jeho suplementácia zabezpečí úplné vyliečenie. U psov predlžuje prežívanie, ale pri niektorých jedincoch dochádza po niekoľkých rokoch k recidíve.

DCM je pomaly progredujúce ochorenie. Ak je diagnostikovaná skoro, pacient môže žiť niekoľko rokov kým sa vôbec vyvinú klinické príznaky. Pri dobermanoch 30% pacientov s DCM zomrie na náhlu smrť, bez vyvinutia iných príznakov.

Pri rozvinutí príznakov ochorenia medikamantózna terapia môže prdĺžiť prežívanie pacienta. Priemerná doba prežívania u dobermanov s klinickými príznakmi DCM je 2-3 mesiace. S pimobendamom sa táto doba predlžuje až na jeden rok.

Môžem nejako predchádzať DCM, alebo spomaliť jej progresiu?

Momentálne neexistuje terapia ktorá by vedela zvrátiť vývin DCM (okrem DCM podmienenej deficienciou taurínu). Dôležité je chovať na líniách nepostihnutých DCM, aby sa znížilo rizko prenosu na potomkov. Cenné budú v tomto ohľade genetické testy. Liečba síce nedokáže odvrátiť koniec, ale dokáže život skvalitniť a predĺžiť.

A čo doplnková výživa?

Mulitivitamínové preparáty, minerály, koenzým Q10 a rôzne rastlinné prípravky boli skúšané pri terapii DCM, ale pri žiadnom nebolo skutočne dokázané či pomáha alebo nie. Použitie týchto prípravkov je najlepšie skonzultovať s vaším veterinárnym lekárom.

autor textu: MVDr.Jozef Fico, Sibra – centrum veterinárnej medicíny, www.sibra.sk